Archive for Mestá a obce

Mesta a obce regiónu Tekov

Regionálne združenie miest a obcí Tekova

Bajka Dolný Pial Jesenské Nová Dedina Tehla
Bátovce Domadice Jur nad Hronom Nový Tekov Tekovský Hrádok
Beša Drženice Kalná nad Hronom Ondrejovce Tlmače
Bohunice Hontianske Trsťany Kozárovce Pečenice Uhliská
Bory Horná Seč Krškany Podlužany Veľké Kozmálovce
Brhlovce Horný Pial Levice Pukanec Veľký Ďur
Čajkov Hronské Kľačany Lok Rybník Vyšné nad Hronom
Demandice Hronské Kosihy Lula Santovka Žemberovce
Devicany Iňa Malé Kozmálovce Starý Hrádok Žemliare
Dolná Seč Jabloňovce Mýtne Ludany Starý Tekov

Bajka

Starosta obce: Ida Viglašová

Adresa: Obecný úrad Bajka, 935 51 Tekovský Hrádok
Tel.: 036 / 772 81 43
Fax.: 036 / 772 81 43

Oficiálna stránka: http://www.bajka.sk/

 

Základné informácie
Obec Bajka sa nachádza na východnom úpätí Pohronskej pahorkatiny v doline potoka Blatňanka. Odlesnený rovinný chotár leží v nadmorskej výške okolo 160 m nad morom.

Obec sa spomína od roku 1286. Patrila jobagiónom hradu Tekov, neskoršie drobným zemanom z Bajky, Šároviec a Pialu. V roku 1601 mala 20 domov, v 1828 26 domov a 164 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako poľnohospodárski robotníci na miestnom veľkostatku. V rokoch 1938-45 bola obec pripojená k Maďarsku. V roku 1948 bol v obci vytvorený ŠM a o dva roky neskôr JRD. Dodnes si obec zachovala poľnohospodársky charakter, prevažne v rukách súkromne hospodáriacich roľníkov.

Zaujímavosti obce

V obci sa nachádza aj neskorobaroková kúria z konca 18. storočia a reformátsky kostol z 1895.

V obci sa nachádza aj materská škôkla, park, futbalové ihrisko a cintorín.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Bátovce

Starosta obce: Ing. Jaroslav Kurej

Adresa: Obecný úrad Bátovce, 935 03
Tel.: 036 / 639 41 01
Fax.: 036 / 639 41 02
www.batovce.sk
Počet obyvateľov: 1 077

Základné informácie

Prvá písomná zmienka je z roku 1037, kde sa spomína založenie kláštora sv. Maurícia v Bakonybélii. V roku 1086 uhorský kráľ Ladislav znovu potvrdil výsady Bátoviec. Od 14. stor. Bátovce figurujú ako mesto s vyberaním mýtneho, od 15. stor. je podložená existencia cechov. V 16. stor. patrili do tureckej sféry, nakoľko boli bránou k banským mestám. Od 18. stor. do r. 1925 boli okresným mestom a sídlom berného úradu.

Bátovce ležia na hranici Podunajskej nížiny a Štiavnických vrchov, 235 m nad morom. Katastrálne územie má 3163 ha. Obcou preteká riečka Sikenica. V katastrálnom území je vybudovaná akumulačná vodná nádrž Lipovina o rozlohe 25 ha, dnes slúžiaca na rekreačné účely, vodné športy a rybolov.

Zaujímavosti obce

Rímskokatolícky kostol sv. Martina. Chrám dal údajne postaviť Opos Bathor v roku 1070 a dal ho zasvätiť sv. Mauríciovi. Kostol bol viackrát renovovaný a prestavaný. Tento starorománsky kostol bol v 14. st. prestavaný na gotický. Zo 14. a 15. st. pochádzajú aj maľované tabule, na ktorých je zobrazená legenda o sv. Kataríne z Alexandrie.

Evanjelický kostol bol postavený v roku 1873. Pôvodná drevená zvonica bola pri kostole do polovice 20.storočia. Súčasná zvonica na kostole bola dostavaná v 30-tich rokoch minulého storočia.

Svätá trojica na námestí pochádza z konca 19. storočia.

Ľudový dom. V roku 1744 vypukol v obci veľký požiar pri ktorom zhorelo 200 domov. Tento dom postavil na základoch zhoreniska Samuel Novák. Vo vstupnej časti sa nachádza veľká hlinená pec s otvoreným komínom.

Kúria „Schneideriana“ bola postavená v 17. st. rodinou Tóthovou, slúžila ako krčma, kde sa stretávala bátovská elita. Na poschodí bola tančiareň, pivnica slúžila ako obecná väznica. V roku 1970 ju Pamiatkostav Žilina zrekonštruoval do dnešnej podoby.

Kamenný most cez riečku Sikenica je barokový a postavený bol v roku 1780. Postavená je pri ňom plastika Jána Nepomuckého a do zoznamu pamiatkového fondu SR bol zapísaný v roku 1981.

Vodná nádrž Lipovina má rozlohu 25 ha. Bola vybudovaná ako akumulačná nádrž na zavlažovacie účely. Dnes slúži na rekreačné účely.

S obcou sa spája aj tzv. Spečený val, ktorý mapuje terén sa nachádza na kopci Borovica. Bol postavený asi Rimanmi a slúžil ako obranný val proti barbarom.

V obci žil aj Vladimír Uhrinčať – významný slovenský konštruktér vzduchových a plynových zbraní s pohonom strely CO2.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Beša

Starosta obce: Miroslav Černák

Adresa: Obecný úrad Beša, 935 36
Tel.: 036 / 633 15 41, 42
E-mail: obecbesa@stonline.sk
Web: www.obecbesa.szm.sk

Počet obyvateľov: 668

Základné informácie

Beša leží v severovýchodnej časti pohronskej pahorkatiny v doline potoka Lyska. Chotár obce sa nachádza v nadmorskej výške 160 až 240 m. Pôdy sú sprašové, chotár je odlesnený, len v severnej časti sú zvyšky dubového lesa.

Obec sa spomína v r. 1292. Patrila zemanom z Beše, neskoršie Farkašovcom, Dillessovcom, Hunyadyovcom a Kľačianskym. V r. 1573 obec spustošili Turci. Počas svojej histórie mala poľnohospodársky charakter, obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Obec Beša je známa ako nálezisko pozostatkov mamuta (do r. 1960 to bol najzachovalejší nález pozostatkov kostry mamuta v strednej Európe). Tiež sa tu našiel hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej, rímsko-barbarské sídliskové nálezy a slovanské kostrové pohrebisko z 10. – 11. st.

V obci sa nachádza obecný úrad, poštový úrad, železničná stanica, kultúrny dom, zdravotné stredisko (detský, praktický a zubný lekár), lekáreň a základná škola (1. až 4. ročník) s materskou školou. Od roku 1950 pomerne úspešne funguje Poľnohospodárske družstvo, ku ktorému sú pridružené Tehla, Iňa a Lula. V obci sa ďalej nachádzajú dve predajne s potravinami, dve pohostinstvá, pohrebná služba, stolárska dielňa, výkup autobatérií ako aj mnoho živnostníkov, ktorí podnikajú v rôznych oblastiach. Obec má vybudovanú pitnú vodu, zemný plyn a do budúcna sa plánuje vybudovanie obecnej kanalizácie.

Zaujímavosti obce

Obec má dva kostoly – rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Anne postavený v roku 1770, ktorý je zároveň najstaršou zachovalou budovou v obci a kostol reformátsky postavený v roku 1963 (s vežou od r.1966). Vedľa kostola Sv. Anny je farská budova vybudovaná v rokoch 1936 – 37.

Na námestíčku je postavený pamätník padlým s nápisom – “27. marec 1945 – Vďaka osloboditeľom” a menný zoznam padlých občanov obce v II. svetovej vojne.

O vzdelanie a voľný čas detí sa stará materská a základná škola s moderným počítačovým vybavením.

Medzi pamätihodnosti obce patrí bývalá vodáreň, ktorá slúžila na dopĺňanie vody do parných rušňov. Pochádza z roku 1937.

Od roku 1988 má obec moderný kultúrny dom, v ktorom sa organizujú rôzne spoločenské podujatia.

V obci je vybudovaný športový areál, v ktorom sa nachádza futbalové ihrisko s tribúnou.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Brhlovce

Starosta obce: Albín Kuhajda

Adresa: Obecný úrad Brhlovce, 935 02
Tel.: 036 / 63 163 21
Webl: www.brhlovce.sk

Počet obyvateľov: 359

Základné informácie

Brhlovce ležia v Ipeľskej pahorkatine v doline potoka Búr, v nadmorskej výške okolo 174 m. V chotári obce sú lokality pórovitých andezitových tufov a tufitov, v ktorých sú podzemné obydlia.

Obec vznikla zlúčením Horných a Dolných Brhloviec v roku 1952. Horné Brhlovce boli doložené v roku 1245. Patrila zemanom z Brhloviec, od 1506 rodine Kálnayovcom a iným. R. 1715 mala 9 domácností, v 1828 roku 25 domov a 155 obyvateľov. Dolné Brhlovce vznikli v chotári Horné Brhlovce v 16. storočí. V r.1720 bola zemianskou dedinou, v roku 1828 mala 27 domov a 167 obyvateľov. Pri požiari v 1917 roku zhorel kaštieľ a 13 domov. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, rozvinuté bolo tkáčstvo, košikárstvo a ťažba tufov (do 1963).

Zaujímavosti obce

V obci je možné nájsť aj neskorobarokový rímskokatolícky kostol z roku 1772 a evanjelický kostol, ktorý pochádza z 2. pol. 19. storočia, pôvodne kalvínsky. Pozoruhodnosťou je aj neskoroklasicistická kaplnka z roku 1860.

V chotári obce v roku 1902 Andrej Kmeť objavil kostru mamuta, ktorú umiestnil v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Tiež sa našiel hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej, rímsko-barbarské sídliskové nálezy a slovanské kostrové pohrebisko z 10. – 11. st.

Medzi pamätihodnosti obce patrí aj neskorobarokový kaštieľ z roku 1756.

Kamenné obydlia v Brhlovciach patria medzi pamätihodnosti okresu Levice. Niektoré sú doteraz obývané a patria od roku 1983 do prírodnej rezervácie ľudovej architektúry. Kamenné obydlia s časťou Brhloviec sú stálou expozíciou Tekovského múzea, ktorá získala v roku 1992 medzinárodné ocenenie „Európa Nostra 93“ udeľované európskym výborom pre vidiek a malé mestá.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Demandice

Starosta obce: Ing. Attila Kürthy

Adresa: Obecný úrad Demandice, 935 85
Tel.: 036 / 742 02 40
Fax.: 036 / 742 02 40
E-mail: starosta@demandice.sk
www.demandice.sk
Počet obyvateľov: 1 036

Základné informácie

Demandice ležia v Ipeľskej pahorkatine v doline potoka Búr. Povrch chotára tvoria mladotreťohorné uloženiny, v severnej časti andezitové tufity pokryté sprašou a sprašovými hlinami. Je odlesnený, len v jarkoch a na strmších úbočiach sú agátové lesíky. Má hnedozemné, lúžné a nivné pôdy.

Osídlenie v eneolite – sídlisko s kanelovanou keramikou, čačianskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Slovanské pohrebisko z 10-12 storočia. Obec sa spomína v roku 1291. Patrila rodine Demandickovcov, v 18. storočí Grassalkovichovcom a Agátsovcom. V 19. storočí Simonyiovcom, Benyovszkovcom, Paligyayovcom a iným. R. 1715 mala 4 kúrie a 29 domácností, 1720 43 domácností, 1828 124 domov a 718 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Zaujímavosti obce

Dominantou obce je rímskokatolícky barokový kostol z konca 14. storočia, prestavaný v 18. storočí. V obci sa nachádza viacero sakrálnych pamiatok.

V obci sa pravidelne konajú podujatia ako čajkovské vinobranie – jeseň, alebo oblastná degustácia vín – jar. Obyvatelia a navštevníci z blízkeho, či ďalekého okolia si takýmto spôsobom pripomínajú dávne tradície tohto nádherného vinárskeho a čilejkárskeho kraja.

V parku, neďaleko obecného úradu stojí pomník padlým z I. a II. svetovej vojny.

Medzi zaujímavosti obce patrí kaštieľ ranobarokový z konca 17. storočia, prestavaný v 19. storočí a kúria neskorobaroková z 2. polovice 18. storočia. V obci sa nachádza aj škola.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Čajkov

Starosta obce: Emília Nichtová

Adresa: Obecný úrad Čajkov, 935 24
Tel.: 036 / 638 92 21
Fax.: 036 / 638 92 21
E-mail: posta@obec-cajkov.sk
www.obec-cajkov.sk
Počet obyvateľov: 1 055

Základné informácie

Čajkov leží na južnom úpätí Štiavnických vrchov, na miernom svahu Ipeľskej pahorkatiny a na nive Hrona. Časť chotára v pohorí tvoria andezitové tufy a tufity, v nižších polohách s s mladotreťohornými uloženinami, pokrytými sprašou a sprašovými hlinami. Svahy sú odlesnené, na nich sa nachádzajú vinice, vyššie chrbty pokrýva dubový les. Chotár má hnedé lesné, hnedozemné a illimerizované pôdy.

Osídlenie v neolite – hroby lengyelskej kultúry, sídlisko z doby brontovej, hallštattskej, laténskej a veľkomoravskej. Obec sa spomína v r.1276. Patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, 1283 časť majetku ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý postupne získal od opátstva celú obec. R. 1776 sa stala vlastníctvom banskobystrického biskupstva. R. 1536 mala 11 slobodníkov, v 1601roku 106 domov, v 1720 mlyn, krčmu a v roku 1828 143 domov a 1000 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Zaujímavosti obce

V obci sa nachádza rímskokatolícky rokokový kostol z roku 1779. V septembri sú v ňom vystavené poľnohospodárske produkty.

V obci sa pravidelne konajú podujatia ako čajkovské vinobranie – jeseň, alebo oblastná degustácia vín – jar. Obyvatelia a navštevníci z blízkeho, či ďalekého okolia si takýmto spôsobom pripomínajú dávne tradície tohto nádherného vinárskeho a čilejkárskeho kraja.

Medzi pamätihodnosti obce patrí aj neskorobarokový kaštieľ z roku 1756.

Z 19. storočia pochádzajú kamenné domy so sedlovou a valbovou strechou, sekundárne pod tvrdou krytinou, so stĺpovým podstreším a ozdobnými železnými okenicami. Šambrány okien a ostenia bránok sú zdobené reliéfom a polychrómiou. Na záhumniach sú stodoly v rade, v chotári zhluky vinohradníckych pivníc

Ešte v polovici 20. storočia sa tkalo plátno, keper, rips a preberané tkaniny farby bielej s vínovočervenou, tmavomodrou a čiernou. Už od 1. svetovej vojny sa všetky časti ľudového odevu šijú z kupovaného materiálu; domáci materiál – konopné plátno a biele vlnené súkno – takmer nevidno.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Dolná Seč

Starosta obce: Eugen Čornák

Adresa: Obecný úrad Dolná Seč, 935 31
Tel.: 036 / 639 62 23
Počet obyvateľov: 426
www.dolnasec.sk

Základné informácie

Dolná Seč leží v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny na ľavobrežnej nive Hrona v nadmorskej výške 155 m. Povrch odlesneného chotára tvoria treťohorné uloženiny s lužnými a nivnými pôdami.

Obec sa spomína v roku 1310. Patrila tunajším zemanom a od roku 1534 panstvu Levice. V roku 1601 mala 52 domov, v 1720 21 daňovníkov, r. 1828 77 domov a 514 obyvateľov. Ľudia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 18. storočí tu Esterházyovci založili žrebčín. Obec bola v rokoch 1938-44 pripojená k Maďarsku. V roku 1947 presídlili obyvateľov maďarskej národnosti do Maďarska a do obce sa prisťahovali slovenskí repatrianti. V rokoch 1947-60 bolo v obci košikárske družstvo. JRD založili v roku 1951. R. 1960 tu bola povodeň.

Zaujímavosti obce

V obci sa nachádza tolerančný evanjelický kostol z roku 1784, veža z 1802. Neďaleko obecného úradu funguje i modlitebňa.

V obci je možné nájsť veľké množstvo domov so zachovanou typickou architektúrou. Zvláštnosťou sú ručne kované ornamenty na železných bránach. V parčíku, oproti obecnému úradu sa nachádza pamätník.

V obci sa nachádza aj materská škôlka, výrobňa nábytku a penzión.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Dolný Pial

Starosta obce: Robert Potocký, Bc.

Adresa: Obecný úrad Dolný Pial, 935 37
Tel.: 036 / 638 63 00
Fax.: 036 / 638 62 29
E-mail: obecdolnypial@stonline.sk
Web: www.dolnypial.sk

Počet obyvateľov: 979

Základné informácie

Najstarší dnes známy písomný doklad o obci pochádza z roku 1251 a z odbornej literatúry o ňom vieme, že sa zachoval v odpise z roku 1271 v podobe záznamu v regnikolárnej zápisnici vierohodného miesta Vesprímskej kapituly (kapitoly a kláštory u nás vykonávali až do 18. storočia funkciu akoby verejných notárov, vydávali obyvateľom verejné odpisy prinesených listín, potvrdzovali súkromné zmluvy o zmene vlastníctva a pod.).

Vďaka tomu sú dnes ich archívy hlavným zdrojom informácií ku stredovekým dejinám. Daný dokument sa vzťahuje na akúsi majetkovoprávnu dohodu o držbe či deľbe obce Pial medzi vtedajšími majiteľmi – zemepánmi obce Štefanom, Vojtechom a Mikulášom, synmi Balara z Pialu. Dnes by ich potomkovia asi mali slovenské priezvisko Pialsky či maďarské Péli . Ktovie prečo sa v roku 1251/1257 obrátili kvôli spísomneniu ich dohody až do Vesprému a nevyužili služby podobných bližších inštitúcií v benediktínskych kláštoroch v Hronskom Beňadiku, na nitrianskom Zobore či v Nitrianskej kapitule. Asi ich iné povinnosti viazali k Vezprému.

Text latinského originálu, ktorý je potrebné vo fotoreprodukcii získať z Maďarska, obsahuje záznam:….Stephanus et frater eius Albertus, filii Balar de Peel … pro fratre suo Nicolao …villam Peel. Informáciu o ňom máme z knihy Gyôrffy Gyôrgia o historickom zemepise Arpádovského Uhorska, časť o Tekovskej župe, (Az Árpádkori Magyarotország tôrteneti fôldrajza. Bp. 1966, s. 466). Zo záznamu sa dá ešte vydedukovať, že otec spomínaných synov bol asi prvým vlastníkom tejto zeme PEEL, ktorú asi dostal od niektorého kráľa zo začiatku 13. storočia z pozemkov kráľovského hradu Tekov za vernú vojenskú službu v jeho posádke. Iste bola zem už dávno osídlená a obrábaná tunajším slovanským obyvateľstvom. Podľa ďalších stredovekých listín z rokov 1286, 1298, 1316, 1322, 1323, 1326, 1374, 1395 bol vlastníkom Pialu, z ktorého sa neskôr vydelil Horný Pial, stále zemiansky rod Pialských či Péliovcov až do 15. storočia.

Zaujímavosti obce

V obci sa okrem kostola nachádzajú viaceré sakrálne stavby. Za zmienku stojí aj mariánsky stĺp z polovice 19. storočia. V súčasnosti podstupuje rekonštrukciu. Medzi pamätihodnosti obce patrí aj rímskokatolícky kostol nanebovstúpenia Pána z roku 1720.

Zaujímavosťou obce je aj klasicistický kaštieľ, ktorý tu koncom 18. storočia postavili Hunyadiovci. Neďaleko obecného úradu stojí aj pomník padlých z prvej a druhej svetovej vojny.

Neďaleko kaštieľa stojí rekreačno-športový areál, ktorého súčasťou je veĺký park poskytujúci príjemné prostredie pre chvíle oddychu. Potrebám obce a blízkeho okolia slúži aj základná škola s moderným vybavením a športovým ihriskom. V obci pôsobí viacero záujmových a športových klubov. Okrem chovateľov, hasičov a iných je tu tiež futbalový oddiel s veľkým futbalovým ihriskom.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Domadice

Starosta obce: Marian Berkeš

Adresa: Obecný úrad Domadice, 935 87
Tel.: 036 / 639 92 04
Fax.: 036 / 639 92 04
www.domadice.sk
Počet obyvateľov: 266

Základné informácie

Juhovýchodne od mesta Levice, vo výške 165 m n.m. leží obec Domadice. Rozprestiera sa na historickom území Hontu, v súčasnosti je však administratívne začlenená do okresu Levice a ZMO Tekova. Stopy osídlenia chotára siahajú asi 2700 rokov do minulosti, do staršej doby bronzovej. Prvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1138 (Villa Dalmadi).

Z mien vlastníkov obce možno spomenúť Szemberyovcov, Balassovcov, neskôr Haláczy, Zsarmócay, Szapáry, Held a iní. Zvláštnosťou bol francúzsky barón Eudox Billot, ktorý ako utečenec pred požiarom francúzskej revolúcie sa stal majiteľom prvého auta v Hontianskej stolici. Poslednou šľachtičnou v obci bola barónka Margita Kazyová, ktorej majetok bol rozpredaný v roku 1935 a kaštieľ rozobraný v roku 1942 na stavebný materiál.

Obyvatelia sa v minulosti živili prevažne poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom. V súčasnosti má obec okolo 300 obyvateľov, čo je podstatne menej ako bol stav v medzivojnovom období, kedy v nej žilo až 493 ľudí.

Zaujímavosti obce

Pred kostolom je kamenná socha sv. Floriána. V obci sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Jána Nepomuckého (1889), a prícestná klasicistická kaplnka Svätého kríža z polovice 19. storočia. Je v nej umiestnená socha Sedembolestnej Panny Márie, kamenárska ľudová práca. Za zmienku stojí ešte klasicistický kríž z roku 1804 na miestnom cintoríne a pamiatkovo chránená vahadlová studňa na samote Herceg.

Neskorobarokový kostol z roku 1779, jednolodie s presbytériom so štvorcovým pôdorysom, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou z roku 1950. Presbytérium a loď sú zaklenuté „českými“ klenbami. Vymaľovanie kostola je z roku 1997 od Dr. Petra Čambala. Zrenovovaný hlavný oltár je neobarokový, z druhej polovice 19. storočia s predstavanou menzou a barokovým závesným oltárnym obrazom „Obrátenie svätého Pavla apoštola“. Organ je neoklasicistický od organára J Angstera z Pešti z druhej polovice 19. storočia. Reliéfna Krížová cesta pochádza z Banskej Štiavnice z roku 1950.

V obci sa nachádza aj kultúrny dom a Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých.. Súčasťou obce sú tiež vinohrady.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk