Čajkov

Starosta obce: Emília Nichtová

Adresa: Obecný úrad Čajkov, 935 24
Tel.: 036 / 638 92 21
Fax.: 036 / 638 92 21
E-mail: posta@obec-cajkov.sk
www.obec-cajkov.sk
Počet obyvateľov: 1 055

Základné informácie

Čajkov leží na južnom úpätí Štiavnických vrchov, na miernom svahu Ipeľskej pahorkatiny a na nive Hrona. Časť chotára v pohorí tvoria andezitové tufy a tufity, v nižších polohách s s mladotreťohornými uloženinami, pokrytými sprašou a sprašovými hlinami. Svahy sú odlesnené, na nich sa nachádzajú vinice, vyššie chrbty pokrýva dubový les. Chotár má hnedé lesné, hnedozemné a illimerizované pôdy.

Osídlenie v neolite – hroby lengyelskej kultúry, sídlisko z doby brontovej, hallštattskej, laténskej a veľkomoravskej. Obec sa spomína v r.1276. Patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, 1283 časť majetku ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý postupne získal od opátstva celú obec. R. 1776 sa stala vlastníctvom banskobystrického biskupstva. R. 1536 mala 11 slobodníkov, v 1601roku 106 domov, v 1720 mlyn, krčmu a v roku 1828 143 domov a 1000 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Zaujímavosti obce

V obci sa nachádza rímskokatolícky rokokový kostol z roku 1779. V septembri sú v ňom vystavené poľnohospodárske produkty.

V obci sa pravidelne konajú podujatia ako čajkovské vinobranie – jeseň, alebo oblastná degustácia vín – jar. Obyvatelia a navštevníci z blízkeho, či ďalekého okolia si takýmto spôsobom pripomínajú dávne tradície tohto nádherného vinárskeho a čilejkárskeho kraja.

Medzi pamätihodnosti obce patrí aj neskorobarokový kaštieľ z roku 1756.

Z 19. storočia pochádzajú kamenné domy so sedlovou a valbovou strechou, sekundárne pod tvrdou krytinou, so stĺpovým podstreším a ozdobnými železnými okenicami. Šambrány okien a ostenia bránok sú zdobené reliéfom a polychrómiou. Na záhumniach sú stodoly v rade, v chotári zhluky vinohradníckych pivníc

Ešte v polovici 20. storočia sa tkalo plátno, keper, rips a preberané tkaniny farby bielej s vínovočervenou, tmavomodrou a čiernou. Už od 1. svetovej vojny sa všetky časti ľudového odevu šijú z kupovaného materiálu; domáci materiál – konopné plátno a biele vlnené súkno – takmer nevidno.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Dolná Seč

Starosta obce: Eugen Čornák

Adresa: Obecný úrad Dolná Seč, 935 31
Tel.: 036 / 639 62 23
Počet obyvateľov: 426
www.dolnasec.sk

Základné informácie

Dolná Seč leží v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny na ľavobrežnej nive Hrona v nadmorskej výške 155 m. Povrch odlesneného chotára tvoria treťohorné uloženiny s lužnými a nivnými pôdami.

Obec sa spomína v roku 1310. Patrila tunajším zemanom a od roku 1534 panstvu Levice. V roku 1601 mala 52 domov, v 1720 21 daňovníkov, r. 1828 77 domov a 514 obyvateľov. Ľudia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 18. storočí tu Esterházyovci založili žrebčín. Obec bola v rokoch 1938-44 pripojená k Maďarsku. V roku 1947 presídlili obyvateľov maďarskej národnosti do Maďarska a do obce sa prisťahovali slovenskí repatrianti. V rokoch 1947-60 bolo v obci košikárske družstvo. JRD založili v roku 1951. R. 1960 tu bola povodeň.

Zaujímavosti obce

V obci sa nachádza tolerančný evanjelický kostol z roku 1784, veža z 1802. Neďaleko obecného úradu funguje i modlitebňa.

V obci je možné nájsť veľké množstvo domov so zachovanou typickou architektúrou. Zvláštnosťou sú ručne kované ornamenty na železných bránach. V parčíku, oproti obecnému úradu sa nachádza pamätník.

V obci sa nachádza aj materská škôlka, výrobňa nábytku a penzión.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Dolný Pial

Starosta obce: Robert Potocký, Bc.

Adresa: Obecný úrad Dolný Pial, 935 37
Tel.: 036 / 638 63 00
Fax.: 036 / 638 62 29
E-mail: obecdolnypial@stonline.sk
Web: www.dolnypial.sk

Počet obyvateľov: 979

Základné informácie

Najstarší dnes známy písomný doklad o obci pochádza z roku 1251 a z odbornej literatúry o ňom vieme, že sa zachoval v odpise z roku 1271 v podobe záznamu v regnikolárnej zápisnici vierohodného miesta Vesprímskej kapituly (kapitoly a kláštory u nás vykonávali až do 18. storočia funkciu akoby verejných notárov, vydávali obyvateľom verejné odpisy prinesených listín, potvrdzovali súkromné zmluvy o zmene vlastníctva a pod.).

Vďaka tomu sú dnes ich archívy hlavným zdrojom informácií ku stredovekým dejinám. Daný dokument sa vzťahuje na akúsi majetkovoprávnu dohodu o držbe či deľbe obce Pial medzi vtedajšími majiteľmi – zemepánmi obce Štefanom, Vojtechom a Mikulášom, synmi Balara z Pialu. Dnes by ich potomkovia asi mali slovenské priezvisko Pialsky či maďarské Péli . Ktovie prečo sa v roku 1251/1257 obrátili kvôli spísomneniu ich dohody až do Vesprému a nevyužili služby podobných bližších inštitúcií v benediktínskych kláštoroch v Hronskom Beňadiku, na nitrianskom Zobore či v Nitrianskej kapitule. Asi ich iné povinnosti viazali k Vezprému.

Text latinského originálu, ktorý je potrebné vo fotoreprodukcii získať z Maďarska, obsahuje záznam:….Stephanus et frater eius Albertus, filii Balar de Peel … pro fratre suo Nicolao …villam Peel. Informáciu o ňom máme z knihy Gyôrffy Gyôrgia o historickom zemepise Arpádovského Uhorska, časť o Tekovskej župe, (Az Árpádkori Magyarotország tôrteneti fôldrajza. Bp. 1966, s. 466). Zo záznamu sa dá ešte vydedukovať, že otec spomínaných synov bol asi prvým vlastníkom tejto zeme PEEL, ktorú asi dostal od niektorého kráľa zo začiatku 13. storočia z pozemkov kráľovského hradu Tekov za vernú vojenskú službu v jeho posádke. Iste bola zem už dávno osídlená a obrábaná tunajším slovanským obyvateľstvom. Podľa ďalších stredovekých listín z rokov 1286, 1298, 1316, 1322, 1323, 1326, 1374, 1395 bol vlastníkom Pialu, z ktorého sa neskôr vydelil Horný Pial, stále zemiansky rod Pialských či Péliovcov až do 15. storočia.

Zaujímavosti obce

V obci sa okrem kostola nachádzajú viaceré sakrálne stavby. Za zmienku stojí aj mariánsky stĺp z polovice 19. storočia. V súčasnosti podstupuje rekonštrukciu. Medzi pamätihodnosti obce patrí aj rímskokatolícky kostol nanebovstúpenia Pána z roku 1720.

Zaujímavosťou obce je aj klasicistický kaštieľ, ktorý tu koncom 18. storočia postavili Hunyadiovci. Neďaleko obecného úradu stojí aj pomník padlých z prvej a druhej svetovej vojny.

Neďaleko kaštieľa stojí rekreačno-športový areál, ktorého súčasťou je veĺký park poskytujúci príjemné prostredie pre chvíle oddychu. Potrebám obce a blízkeho okolia slúži aj základná škola s moderným vybavením a športovým ihriskom. V obci pôsobí viacero záujmových a športových klubov. Okrem chovateľov, hasičov a iných je tu tiež futbalový oddiel s veľkým futbalovým ihriskom.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Domadice

Starosta obce: Marian Berkeš

Adresa: Obecný úrad Domadice, 935 87
Tel.: 036 / 639 92 04
Fax.: 036 / 639 92 04
www.domadice.sk
Počet obyvateľov: 266

Základné informácie

Juhovýchodne od mesta Levice, vo výške 165 m n.m. leží obec Domadice. Rozprestiera sa na historickom území Hontu, v súčasnosti je však administratívne začlenená do okresu Levice a ZMO Tekova. Stopy osídlenia chotára siahajú asi 2700 rokov do minulosti, do staršej doby bronzovej. Prvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1138 (Villa Dalmadi).

Z mien vlastníkov obce možno spomenúť Szemberyovcov, Balassovcov, neskôr Haláczy, Zsarmócay, Szapáry, Held a iní. Zvláštnosťou bol francúzsky barón Eudox Billot, ktorý ako utečenec pred požiarom francúzskej revolúcie sa stal majiteľom prvého auta v Hontianskej stolici. Poslednou šľachtičnou v obci bola barónka Margita Kazyová, ktorej majetok bol rozpredaný v roku 1935 a kaštieľ rozobraný v roku 1942 na stavebný materiál.

Obyvatelia sa v minulosti živili prevažne poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom. V súčasnosti má obec okolo 300 obyvateľov, čo je podstatne menej ako bol stav v medzivojnovom období, kedy v nej žilo až 493 ľudí.

Zaujímavosti obce

Pred kostolom je kamenná socha sv. Floriána. V obci sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Jána Nepomuckého (1889), a prícestná klasicistická kaplnka Svätého kríža z polovice 19. storočia. Je v nej umiestnená socha Sedembolestnej Panny Márie, kamenárska ľudová práca. Za zmienku stojí ešte klasicistický kríž z roku 1804 na miestnom cintoríne a pamiatkovo chránená vahadlová studňa na samote Herceg.

Neskorobarokový kostol z roku 1779, jednolodie s presbytériom so štvorcovým pôdorysom, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou z roku 1950. Presbytérium a loď sú zaklenuté „českými“ klenbami. Vymaľovanie kostola je z roku 1997 od Dr. Petra Čambala. Zrenovovaný hlavný oltár je neobarokový, z druhej polovice 19. storočia s predstavanou menzou a barokovým závesným oltárnym obrazom „Obrátenie svätého Pavla apoštola“. Organ je neoklasicistický od organára J Angstera z Pešti z druhej polovice 19. storočia. Reliéfna Krížová cesta pochádza z Banskej Štiavnice z roku 1950.

V obci sa nachádza aj kultúrny dom a Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých.. Súčasťou obce sú tiež vinohrady.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Drženice

Starosta obce: Slavomír Baláž

Adresa: Obecný úrad Drženice, 935 03
Tel.: 036 / 63 491 21
Fax.: 036 / 63 491 21

Počet obyvateľov: 410
Oficiálna stránka: http://www.drzenice.sk/

Základné informácie

Drženice ležia v severnej časti Ipeľskej pahorkatiny v nadmorskej výške 225 m nad morom. Odlesnený pahorkatinný chotár tvoria treťohorné uloženiny pokryté sprašou. Má hnedozemné prípadne illimerizované pôdy.

Obec sa spomína už v roku 1296. Patrila viacerým zemianským rodinám – Derseneovcom , Hódossyovcom, Esterházyovcom, Boronkayovcom a iným. V roku 1554 mala 9 usadlostí, v 1715 mlyn a 28 domácností, v 1828 66 domov a 398 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V 18-19. storočí bola v obci sklárska huta. Po 1918 roku obyvatelia pracovali ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatku. JRD bolo v obci založené v roku 1950.

K obci patrí aj časť s názvom Kmeťovce.

Zaujímavosti obce

Evanjelický kostol. Základy tohto kostola sa položili v roku 1854, dokončený bol r. 1856 a posvätený r. 1857. V r 1899 bola k nemu primurovaná zvonica. Kostol bol vybudovaný v neskoro klasicistickom slohu. Klasicistický oltár je z roku 1770 so starším. obrazom preneseným z bývalej evanjelickej modlitebne v Devičanoch. Časť vnútorného zariadenia je z 18. storočia. Hore je katolícky kostol v časti Kmeťovce.

V obci sa zachovalo viacero domov pôvodnej architektúry. Za obcou sa nachádza rybník. Obec má tiež vinohradnícku tradíciu.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Hontianske Trsťany

Starosta obce: JUDr. Jozef Gálus

Adresa: Obecný úrad Hontianske Trsťany, 935 86
Tel.: 036 / 63 231 21
Fax.: 036 / 63 231 21

Počet obyvateľov: 350

Základné informácie

Obec leží v dolinke potoka Trsteník, na rozhraní Ipeľskej pahorkatiny a Krupinskej planiny. Chotár obce je zalesnený dubovým a agátovým porastom, má hnedozemné, hnedé lesné a ilimerizované pôdy.

Obec počas svojej histórie viackrát menila názov. Aj súčasníci si ju ešte pamätajú ako Nadošany, od roku 1948 Tekovské Trsťany a od roku 1974 sa používa súčasný názov Hontianske Trsťany.

V roku 1245 boli Hontianske Trsťany majetkom Hontianskeho hradu a časť majetkov patrila aj šahanskému prepošstvu. V roku 1267 tunajšie majetky kráľ Belo IV. daroval hontianskym hradným jobagiónom. V roku 1318 povolil Arcibiskup Tomáš tunajšiemu zemepánovi, aby si mohol postaviť kaplnku. Po ústupe Turkov kráľ Leopold I. daroval Trsťany jezuitskej reholi. Neskôr, v roku 1776 ich kráľovná Mária Terézia darovala vtedy zriadenému banskobystrickému biskupstvu.

Zaujímavosti obce

V obci sa nachádza aj rímskokatolícky kostol. Je to typ mestského kostola, čo potvrdzujú aj stĺpy po jeho bočných stranách.

Okolo kostola je možné nájsť pomník farárom z rokov 1640 až 1763 a kaplnku.

Za obcou sa nachádza aj kríž postavený úverným družstvom 5.mája 1930. Obnovený bol v roku 2000 Maticou Slovenskou.

Vinohradnícky charakter obce dokumentujú aj vínne pivnice. Zo zachovaných nápisov sa dozvedáme, že niektoré boli postavené už v 19. storočí.

V kameni vysekané pivnice, údajne slúžiace kedysi ako úkryty, alebo aj kamenné obydlia. Využívajú sa do dnešných čias.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Horná Seč

Starosta obce: Edita Moravská

Adresa: Obecný úrad Horná Seč, 935 31
Tel.: 036 / 639 65 23
E-mail: obec.hornasec@stonline.sk

Počet obyvateľov: 480
Oficiálna stránka: http://www.horna-sec.sk/

Základné informácie

Obec Horná Seč leží na ľavom brehu Hrona v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny v nadmorskej výške 158 m. Obec sa vyvinula v chotári obce Seč, doloženej v roku 1310. Spomína sa v roku 1355, patrila zemanom zo Seče, konkrétne dcéram zemana Dominika de Zeche, ktoré boli vydaté za turčianskych zemanov. V čase tureckých vojen bola poplatná Turkom, podľa tureckého daňového súpisu z roku 1664 mala 29 domácností, polia, les, pasienky, včelín. Horná Seč sa napokon stala súčasťou levického hradného panstva, resp. jeho dedičov, ktorému patrila až do 19. storočia.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a zhotovovali výrobky z prútia. Blízko rieky Hron sú nerastné ložiská štrkopieskov, ktoré sa aj dnes ťažia a po ich vyťažení vo vyhĺbených priestoroch hodlá obec zriadiť rekreačnú zónu. Obec patrí do Združenia vidieckeho turizmu – “Hron”.

Zaujímavosti obce

Najhodnotnejšou pamiatkou obce je kalvínsky kostol, pôvodne neskorobaroková, tolerančná stavba bez veže z roku 1789, ktorá r. 1891 bola obstavaná múrmi nového kostola s vežou a po jeho dokončení bola stará stavba rozobraná.

Pamätník 23. obetiam I. svetovej vojny postavený okolo roku 1940, umiestnený v školskej záhrade a po roku 1945 doplnený menami štyroch obetí II. svetovej vojny. Zaujímavosťami obce sú aj ústredný kríž a miléniová vstupná brána cintorína.

Za obcou sa nachádza jazero Štrkovisko, slúžiace ľudom z blízkeho okolia predovšetkým na relax hlavne v letnom období.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Hronské Kľačany

Starosta obce: Ing. Miroslav Kollár

Adresa: Obecný úrad Hronské Kľačany, 935 29
Tel.: 036 / 63 921 80
Fax.: 036 / 63 921 80
E-mail: klacany@imilsoft.sk
Web: www.hronskeklacany.sk

Počet obyvateľov: 1 468

Základné informácie

Obec Hronské Kľačany sa nachádza v severozápadnej časti okresu Levice. Je súčasťou Nitrianskeho kraja. Patrí do severovýchodnej časti Podunajskej nížiny, podhoria Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny.

Chotár obce je odlesnený, okrem zvyškov agátového lesíka na úbočiach Kusej hory. Tvoria ho treťohorné uloženiny, miestami s vrstvou štvrťohorných riečnych, prevažne štrkových uloženín. Väčšinou však lužné pôdy rôznych subtypov a černozeme na aluviálnych uloženinách a na podmáčaných sprašových horninách a hlivách. Podľa geologickej charakteristiky celý chotár tvoria piesky a štrky prekryté miestami sprašou. Podľa hydrogeologickej charakteristiky zvodnených vrstiev je pórová priepustnosť veľmi dobrá.

Z hľadiska geografického možno polohu Hronských Kľačian určiť 48o 14′ severnej zemepisnej šírky a 18o 6′ východnej zemepisnej dĺžky. Najvyššie položeným miestom v chotári je vrchol Kusej hory (trigonometrický bod – kóta 225). Nadmorská výška v strede obce je 163 m, v chotári sa pohybuje v priemere od 162 do 167 m n.m.

Z vodohospodárskeho hľadiska spadá do povodia rieky Hron. Na území obce sa nachádza malý potok Perec, ktorý je umelo vytvoreným kanálom rieky Hron. Sú na ňom vybudované vodné diela slúžiace väčšinou pre poľnohospodárstvo, rybárstvo a rekreáciu. V centre obce sa nachádza vodná nádrž – rybník, ktorá ja napojená na potok Perec.

Katastrálne územie má výmeru 788 ha. Z toho poľnohospodárska pôda zaberá 694 ha, lesy 2 ha, vodné plochy 11 ha a intravilán 81 ha. Prevažnú časť pôdorysu obce tvorí bytová zástavba. Geografická poloha, klimatické podmienky a pôdny fond, predurčujú obec k poľnohospodárskej výrobe. Priemyselné podniky väčšieho významu sa v obci nenachádzajú. Pôsobia tu len malé prevádzky zamerané na spracovanie poľnohospodárskych produktov. Najväčším výrobným podnikom je miestne Poľnohospodárske družstvo s počtom zamestnancov cca. 40. Obec leží pri križovatke štátnych ciest I/51 a I/76. K obci patrí aj miestna časť „Kusá hora“, kde sa nachádzajú 2 domy.

Zaujímavosti obce

Podľa oficiálnych údajov bola obec od roku 1332 filiálkou rímsko – katolíckej farnosti v Starom Tekove. Kostol v cintoríne, zasvätený sv. Filipovi a sv. Jakubovi bol z roku 1784. Už predtým tam stála kaplnka z roku 1764. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1779 kázne pred bohoslužbami bývali pred kaplnkou na voľnom priestranstve. Kázalo sa iba v slovenskej reči – „Praedicatur lingua Slovonica”. Dnešný kostol v strede obce zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu je z roku 1932. Kostol, ako najvyššia stavba našej obce sa stala jej dominantou. Jej umiestnenie ovplyvnilo urbanistické riešenie stredu obce.

V obci stojí aj socha sv. Jána Nepomuckého, kríž a iné. Na Kusej hore sa nachádza kaplnka

Z vodohospodárskeho hľadiska spadá do povodia rieky Hron. Na území obce sa nachádza malý potok Perec, ktorý je umelo vytvoreným kanálom rieky Hron. Sú na ňom vybudované vodné diela slúžiace väčšinou pre poľnohospodárstvo, rybárstvo a rekreáciu. V centre obce sa nachádza vodná nádrž – rybník, ktorá ja napojená na potok Perec. V roku 1634 bol v obci vybudovaný odvodňovací kanál Perec, ľudovo zvaný Kompa. Na tomto kanáli v tom istom roku obnovili starý mlyn. Mlyn funguje až do dnešných čias.

V obci, neďaleko obecného úradu stojí pamätník kňazom a národným buditeľom – Jánovi Palárikovi a Františkovi Richardovi Osvaldovi, ktorí pôsobili v obci.

V katastri obce sa leží aj Kusá hora, prírodná rezervácia – dôvod ochrany sú pomerne zachované fragmenty významnej xerotermnej stepi na andezitoch s niektorými ohrozenými druhmi flóry Slovenska. Lokalita predstavuje ojedinelý biotop v blízkosti mesta Levice. Okrem iného je miestom pre vinohrady, pestujú sa tu kvalitné vína- pesecká leanka, veltlín zelený, ryzling, levická frankovka, andré …

Základná škola – bola postavená v roku 1963 a v roku 1983 bola k nej pristavaná budova školskej jedálne a školského klubu, v roku 1991 telocvičňa so saunou. K udržiavanému areálu školy patria dve trávnaté ihriská a v roku 2001 bolo vybudované viacúčelové ihrisko. V roku 2004 bola postavená horolezecká stena.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Iňa

Starosta obce: Jozef Rosipal

Adresa: Obecný úrad Iňa, 935 35
Tel.: 036 / 639 80 71
Fax.: 036 / 639 80 71

Počet obyvateľov: 209
Oficiálna stránka: http://www.ina.ocu.sk/

Základné informácie

Iňa leží v severovýchodnej časti Pohronskej pahorkatiny v doline potoka Lyska. Nadmorská výška stredu obce je 170 m a chotára 165 až 213 m. Odlesnený pahorkatinný chotár tvoria treťohorné íly so štrkmi a pieskami, na povrchu prevažne spraš. Má černozemné pôdy.

Tunajšia fara sa spomína v roku 1156, keď ostrihomský arcibiskup daroval desiatky kapitule. R. 1275 patrila obec jobagiónom hradu Tekov, neskoršie zemanom z Tajnej, Kálnej, Pialu, v novoveku Balogovcom a Majthényiovcom. V roku 1601 mala obec 17 domov, 1715 len 2 domácnosti a v roku 1720 bola celkom opustená. V 1828 mala 29 domov a 203 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.

Zaujímavosti obce

V obci sa nachádza niekoľko sakrálnych stavieb. Oproti cintorínu je to malý kostolík. Pred kostolom stojí kríž. Za obcou môžeme nájsť sakrálnu vitrínu.

Okolo kostola je možné nájsť pomník farárom z rokov 1640 až 1763 a kaplnku.

Cez Iňu preteká potôčik Lyska. V obci sa zachovalo viacero domov pôvodnej architektúry. Nachádza sa tu aj materská škôlka.

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk

Jabloňovce

Starosta obce: Igor Hindi

Adresa: Obecný úrad Jabloňovce, 935 06
Tel.: 036 / 634 81 21
Fax.: 036 / 634 81 21

Počet obyvateľov: 226
Oficiálna stránka: http://www.jablonovce.estranky.sk/

Základné informácie

Jabloňovce ležia v Štiavnických vrchoch v kotline potoka Jabloňovka. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 290 m a chotár vo výške 247-574 m. Zväčša odlesnený až vrchovinný povrch chotára tvoria tufy, tufity a andezity. Zalesnená je len vrchovinná časť. Pôdy sú hnedé a illimerizované.

Obec vznikla v roku 1943 zlúčením Dolného a Horného Almáša Obec Dolný Almáš sa spomína v roku 1245. Patrila kláštoru v Šahách , od roku 1338 panstvu Levice. V 17. st. boli majiteľmi Csákyovci, v 19. st. Esterházyovci a Schoellerovci. Horný Almáš je doložený 1428. Patrila prepošstvu v Šahách, v 17. st. získali majetky jezuiti a neskôr biskupstvo v Banskej Bystrici. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Zač. 18. storočia je doložené hrnčiarstvo a pivovarníctvo.

Zaujímavosti obce

V obci sa nachádza kostol reformátsky gotický z roku 1459 – husistský chrám. V areáli husitského chrámu sa zachoval i husitský obranný múr z roku 1459, tolerančná zvonica z 1782 a tolerančná lipa z roku 1782.

Kostol rímsko-katolícky klasicistický je z roku 1794.

Jabloňovský Roháč – štátna prírodná rezervácia o výmere 59,56 ha s najzachovalejšími dúbravami, javorom a hrabom v podhorskom stupni mladých vyvrelín. Bola vyhlásená v roku 1950 za účelom ochrany lesných biocenóz, teplomilnej vegetácie a ako hniezdište vtáctva.

V obci sa narodili, či pôsobili viaceré významné osobnosti. Svoje rodisko tu majú:
Ondrej Bošáni – matematik a astronóm (1766 –1831),
Alexander Brodský – maliar (1819 – 1901).

Pôsobil tu aj Juraj Slávik – publicista (1859 – 1912).

Autor: bývalý administrátor @ regiontekov.sk